Třetí a poslední pravidelnou Ursinyho kapelou bylo Provisorium, jež vystoupilo i na pražském 3. beatovém festivalu 1971. Pak se Ursiny věnoval studiové a filmové hudbě a až do jeho předčasné smrti v roce 1995 převážila u něj činnost filmového dokumentaristy.
Hudobná legenda 20. storočia
Od smrti všestranného hudobníka, dramaturga, režiséra a scenáristu Deža Ursinyho uplynie v sobotu 2. mája 14 rokov. Dežo Ursiny sa narodil 4. októbra 1947. "Ako dieťa bol veľmi bystrý, mal veľmi dobrú pamäť… Keď išiel do školy, vedel čítať aj písať," píše v knihe o detstve svojho syna Elena Ursinyová. Malý Dežo vraj rád chodil po horách, chytal s otcom motýle a robil si z nich zbierky. V rokoch 1962 až 1966 študoval na elektrotechnickej priemyslovke. Svoju prvú gitaru mal už v jedenástich rokoch. Počas stredoškolského štúdia hral s Antonom Lančaričom a skupinou Fontána. Onedlho sa spriatelil s Mariánom Bednárom a Miroslavom Bedrikom z kapely Jolana. Na konci roku 1963 založil skupinu The Beatmen. O dva roky neskôr už koncertovali v pražskom Divadle Spejbla a Hurvínka na Vinohradoch či v divadle Rokoko. The Beatmen vystupovali tiež pri príležitosti premiéry filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). V tom istom roku vydali dve SP platne. Skupina sa zapísala do svetových dejín hudby ako vôbec prvá kapela z východného bloku, ktorá koncertovala na západe. Historický koncert sa konal v roku 1966 v Mníchove. Na jar vystúpili ako predkapela na slávnom koncerte Manfreda Manna v bratislavskej Športovej hale. Onedlho sa The Beatmen a Ursiny rozišli.
V lete 1966 založil Dežo Ursiny novú kapelu, v ktorej hral s Petrom Mrázom, Petrom Koreňom a Ľudovítom Noskom. Zároveň začal spolupracovať aj s Fedorom Frešom, s ktorým chcel vyhľadávať nové hudobné talenty. Ursinyho však lákalo aj štúdium a v roku 1967 sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tom čase vznikla jeho nová skupina The Soulmen. Prvý koncert odohrali 30. októbra a onedlho vystúpili aj na prvom československom beatovom festivale v pražskej Lucerne. The Soulmen sa stali najlepšou skupinou festivalu. Kapela koncertovala v Československu, Maďarsku i Rakúsku. Na konci mája 1968 vyšlo ich prvé EP, no onedlho sa skupina rozpadla. Následne Ursiny založil novú formáciu The New Soulmen, ktorá po roku zanikla.
Ursiny začal koncertovať sólovo. Zoznámil sa s Jarom Filipom a od roku 1970 skúšali s kapelou Provisorium. Súčasťou skupiny bol aj Marcel Daniš, Peter Mráz a Rasťo Vacho. Čoskoro sa však Ursiny rozhodol zostavu rozpustiť. V novom zložení Ursiny - Filip - Mallý - Daniš odohrali iba dva koncerty. Názov Provisorium sa ale objavil na platni, ktorá vznikla v júni 1972. Autorsky sa pod ňu podpísali Dežo Ursiny a Juraj Lihosit. Platňa vyšla v roku 1973, keď Ursiny ukončil štúdium filmovej a televíznej dramaturgie na VŠMU. Na začiatku roku 1974 nastúpil ako dramaturg do krátkeho filmu na Kolibe. Okrem toho začal spolupracovať so speváčkou Milkou Došekovou a spriatelili sa s Ivanom Štrpkom. V tom istom roku zložil hudbu ku krátkometrážnemu filmu Jarmok márnosti (1974).
Keď mal Ursiny v roku 1975 nastúpiť na povinnú vojenskú službu, s priateľom Dušanom Mitanom sa rozhodol utiecť na psychiatrickú kliniku. V rovnakom roku sa mu ešte podarilo zhudobniť Štrpkove texty na prvú časť plánovanej trilógie Gondwana - Laurasia - Pangea. Hudbu zložil aj ku krátkemu filmu Juraja Jakubiska Bubeník červeného kríža (1977) či k snímke Júliusa Matulu Řeknem si to příští léto (1977).
Na konci 70. rokov sa Ursiny zoznámil s Pavlom Daněkom, s ktorým založil kapelu Burčiak. Ďalej nahrával platne, koncertoval a skladal filmovú hudbu. Ursinyho melódie si môžu diváci pamätať z televíznej inscenácie Anonym (1980) alebo z muzikálu Neberte nám princeznú (1981).
Skupina Burčiak odohrala v 80. rokoch utajený koncert v pražskom PKOJF. Ursiny sa vtedy predstavil v českej metropole po desiatich rokoch. Kapela prestala svoje pomenovanie používať v roku 1981, keď ukončila spoluprácu s Pavlom Daněkom. Ursiny sa stále intenzívnejšie venoval komponovaniu filmovej hudby.
Po revolúcii hral Dežo Ursiny so skupinou Plus na spoločnom koncerte slovenských skupín, nazvanom Halušky s pepsikolou. Na prelome 80. a 90. rokov bol hospitalizovaný na onkológii, kde mu operovali jazyk. V roku 1991 Ursinyho prepustili zo Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Hudbe a filmu však zostal verný aj naďalej. Vydal albumy Do tla, Ten istý tanec a na filmoch pracoval aj ako režisér. Na začiatku októbra 1994 Ursiny absolvoval pobyt na Filipínach, kde sa liečil. Boj s ťažkou chorobou prehral 2. mája 1995 vo veku 47 rokov.
V decembri 2008 mal na MFF Bratislava premiéru celovečerný dokument v réžii Petra Krištúfka Momentky, v ktorom rozprávajú o živote Deža Ursinyho jeho príbuzní a priatelia. Vo filme sa predstavili aj Ursinyho synovia Jakub a Liubo. Dcéra Markéta sa však do minulosti nechcela vracať a vo filme nevystupuje. Na legendárneho hudobníka si spomína spolu 26 blízkych, medzi ktorými je i jeho manželka Soňa Ursinyová, sestra Elena Ursinyová, posledná priateľka Zdenka Krejčová, priateľ a dvorný textár Ivan Štrpka a ďalší priatelia ako Fedor Freššo, Marian Urban, Marián Varga, Juraj Lihosit, Oskar Rózsa či Andrej Šeban.
Deväťdesiatminútový dokument vznikol v priebehu jedného roka z vyše 30 hodín nakrúteného materiálu. Krištúfek nechcel Ursinyho životný príbeh komentovať, rozprávanie nechal len na jeho blízkych. Film zachytáva začiatky Ursinyho kariéry, kapely Beatmen a Soulmen, Provisorium, cez populárny muzikál Neberte nám princeznú po prvú polovicu 90. rokov, počas ktorej postupne prehrával boj s ťažkou chorobou.
