Recenze na album

Brnenská kapela Květy, ktorá je u našich susedov rešpektovanou a žiadanou kapelou, je v našich zemepisných šírkach zatiaľ pomerne málo známa, čo by sa ale mohlo zmeniť po letných vystúpeniach na Slovensku. Formácia okolo výrazne autorsky plodného speváka Martina E. Kyšperského vydala v minulom roku vo vydavateľstve Indies Scope Records svoj už siedmy album 'Střela zastavená v jantaru'.

Květy natočili album, ktorý je zaujímavo farebný, ale miestami aj trochu zložitý. Hneď úvodná skladba 'Pověsím prádlo' môže byť pre nepripraveného poslucháča ťažkým orieškom. Je to tým, že štruktúra skladieb Květov je neraz dosť komplikovaná a tajomná, takže pri ležérnom počúvaní sa môžete ocitnúť v bludisku, z ktorého nie a nie nájsť cestu von. Aranžmány skladieb sú tvorené hravou a pestrou formou, expresívny spev speváka a autora všetkých skladieb Martina E. Kyšperského je popri klasických nástrojoch doprevádzaný aj zvukmi rôznych hračiek (v titulnej skladby je napríklad použitý klaksón s hlavou káčera), tašky so zipsom, železnej traverzy či iných bizarných predmetov.

Pokiaľ vás titulná skladba nevystraší a nezablúdili ste v nej, ste na najlepšej ceste vychutnať si zvyšok albumu, ktorého obsah sa vám neodhaľuje naraz, ale postupne pri každom ďalšom počutí má pre vás pripravené nové zaujímavé zákutia. Nasledujúca 'Zvíře, nebo sebe a zvíře' je skokom od titulnej divočiny do romantickej oázy, v ktorej krvilačné zviera objavilo lásku: „Byl jsem opuštěnej pes a poraněná krysa, trhal živý maso a lákal laně z lesa a právě když mý sliny kdesi smíchaly se s krví...přilétla ke mně láska“. A práve táto kombinácia citu a expresívnosti je hlavnou črtou tohto albumu, ktorý je ako stvorený na počúvanie so zatvorenými očami. Obrazné a pestrofarebné texty sa potom v mysli premieňajú na výjavy, ktoré na plátno maľuje raz realistický Leonardo da Vinci, inokedy zmätený Picasso.

Jedným z viacerých vrcholov albumu je balada 'Listí podzimní', ktorá má silný motív, gradáciu a tradične výborný text: „přikryj mne dnešními novinami, anebo čímkoli, co šustí, chci spát a nechám si zdát, že kolem je listí podzimní“. Popri nej má výrazný hitový potenciál aj ôsmy track 'Cirkus', ktorá je smutnou baladou o dvoch osamotených dušiach: „až do tvého města, které jmenuje se Samota, přijede cirkus a to jsem jenom já, postavím stan, ty všechna místa obsadíš a víš, že zítra budu pryč.“

Album má svoje veľmi silné ale občas aj menej výrazné miesta, no zároveň platí „koniec dobrý – všetko dobré“, a tak záverečný duet 'Je prosinec, je zima', v ktorom k Martinovmu smutnému a zemitému vokálu pribudla „prosincová dívká“ Marťa Svobodová je tou najlepšou bodkou za pesničkami, ktoré majú skvelý text, dušu a z ktorých cítiť úprimnosť.

Autor: Juraj Cagáň

http://www.hudba.sk/recenzie/2009-05-30-kvety-strela-zastavena-v-jantaru-hudba-sk