Recenze na album

Česká nadžánrová a nadčasová formácia -123 Min. vydala na konci minulého roka svoj v poradí už piaty rádový album 'Dream', aby krátko na to z čista-jasna a úplne nečakane ohlásila svoj odchod z hudobnej scény.

Pri kapelách, ktoré sú v koncoch a do bodky naplnia často pertraktované „umenie odísť“, je takáto správa častokrát braná s veľkou úľavou. No toto vonkoncom nebol prípad -123 Min., takže sme prišli o kapelu, ktorá bola tak jedinečná a autentická, že načisto búrala mýty typu „v hudbe už bolo všetko vymyslené“.

Nahrávaniu platne predchádzala významná personálna zmena, keď v apríli 2008 k spevákovi, gitaristovi a autorovi hudby Zdeňkovi Bínovi a basgitaristovi Fredrikovi Janáčkovi zasadol za bicie Miloš Dvořáček a stal sa tak už piatym bubeníkom v histórii kapely.

V tejto zostave boli v štúdiu hudobníci takmer sebestační, jediným hudobným hosťom, ktorý vypomohol pri nahrávaní, bol slovenský flautista Michal Žáček (v skladbe 'Sea or Sure').

Album otvárajú sarkastické slová úvodnej 'Subterranean Wonderground' „nothing found killing the pain, except sex and drog therapy“, no zároveň Zdeněk Bína, spievajúci gitarista s drajvom a dušou v hlase, tak trochu tajomne nabáda poslucháča, aby sa "dostal na rovnakú vlnovú dĺžku a vychutnával si hudbu tak, ako ešte nikdy predtým". Rafinovaná predzvesť rozpadu kapely?

Tých, ktorí poznajú -123 Min. z koncertov alebo predošlých albumov, neprekvapí hudobná dokonalosť, pestrofarebnosť a spôsob, akým táto trojica hudobníkov pristupuje k svojim inštrumentom. Takisto aj nevšedné anglické texty basgitaristu Fredrika Janáčka vymedzujú kapelu mimo československý hudobný priestor, častokrát poriadne prehustený "umelcami", pre ktorých by bolo najväčším hrdinským činom oznámiť svoj koniec hneď na začiatku.

Od anglicky naspievaných kompozícií sa odlišuje orientálna 'Sol', ktorá by sa dala považovať za voľné pokračovanie 'Seven Ways to Heaven' (z albumu 'Home') a ktorú ako jedinú otextoval Bína. 'Sol' dokonale ukazuje plochu, na ktorej sú (boli) „Minúty“ najjedinečnejšie - spiritualita a napätie sa nesú celou skladbou, celé je to ako stvorené pre snívanie a bezhraničnú predstavivosť. Názov albumu sa teda plne stretol s realitou.

Pri takto vyváženej, ucelenej a skvele vyprodukovanej platni by bolo zbytočné poukazovať na vrcholné momenty. Všetkých deväť skladieb funguje spoločne ako jeden príbeh s otvoreným koncom (ostatne ako všetky doterajšie albumy -123 Min.), sú teda ako stvorené pre ľudí s otvorenou mysľou a dušou, ktorá hľadá 40-minútový únik do nádherného neznáma.

Nejeden poslucháč si po vypočutí Dream povzdychne a vysloví svoj „sen“ – môcť tak niekedy zažiť pesničky z tohto albumu naživo, hmm... Takže Zdeněk, Fredrik, Miloš, „Will you hear my call?“.

Juraj Cagaň

http://www.hudba.sk/recenzie/2010-01-24-123-min-dream