Recenze na album

Už koncom 70. rokov priniesli zlínski AG flek na československú scénu originálnu poetiku, v ktorej sa nápad snúbil s know-how. Spolu so skupinami Nerez a Marsyas boli protiváhou silnej tradícii českých a moravských pesničkárov. AG flek neboli angažovaní, ale ich estetika mala v sebe vždy aj dostatok etiky. Publikum si získali bez prvoplánových narážok, len hudbou a textami, ktoré dokázali stimulovať v poslucháčoch potrebu nachádzať ostrovy nádeje v mori melanchólie. Krátke zlaté obdobie, počas ktorého sa zrodil najsilnejší repertoár, zatienil svojim razantným nástupom Vlasta Redl, ktorý roku 1983 nahradil speváčku Blanku Táborskú. Redl zo skupiny postupne, autorsky i personálne, vytesnil všetkých zakladajúcich členov. Tí sa dali dohromady opäť až po rokoch, použili zázračnú formulku a vyčarili pôvodné kúzlo. Škoda, že v súčasnosti už na koncertnom prevedení a spôsobe aranžovania poznať zub času, ktorý časť piesní stavia do akejsi retro pozície, či individuálnej výplne. Tam, kde sa ale viachlasy spoja so silným textom je sila výsledných emócií nadčasová. Bodaj by sa AG fleku niečo podobné podarilo aj v novom repertoáre, nie iba pri rekonštruovaní toho starého dobrého. Ukázalo sa, že Fleci sú ako Svätoplukove prúty - ich sila spočíva v tímovej práci a nasmerovaní.

****
Martin Chrobák, .týždeň