Recenze na album

Po dlhších potulkách svetom exportoval Eugen Hütz svoju energiu Černobyľom osvieteného ukrajinského Róma až do srdca Ameriky – New Yorku. Jeho skupina Gogol Bordello najprv hrávala iba na ruských svadbách, no exotov ako Hütz nechodí po západnej pologuli veľa, takže jeho nespútané vystúpenia čoskoro upútali pozornosť širšieho publika. Husle, akordeón, špinavá elektrická gitara, diabolská rytmika a schematické mollové harmónie, Eugenova Hudba označovaná ako gypsy punk odzrkadľuje mnoho multikultúrnych vplyvov (vrátane tých balkánskych). Nie je to však forma, ktorá robí Gogol Bordello tým, čím sú originálni. Angličtina so silným východným akcentom sa strieda s ruštinou a kabaretná teatrálnosť i zmysel pre humor sú zaštítené svojskou filozofiou človeka nezaťaženého materiálnymi statkami a charizmou v štýle vlka z rozprávok No počkaj zajac!
●●●○○
.martin Chrobák

http://www.tyzden.sk/sk/kultura/_hudba__recenzie_08_2008.php