Fermáta vznikla v roku 1973. Založili ju v tom čase mladí hudobníci na čele s gitaristom Ferom Griglákom, bývalým členom skupín Prúdy a Collegium musicum. Okolo Fera sa počas tridsaťtriročnej existencie skupiny vystriedalo niekoľko špičkových hudobníkov, ktorých spoločným menovateľom bola vysoká inštrumentálna vyspelosť a schopnosť experimentovať s nepoznaným.
Prvá platňa sa objavila na trhu rok po založení kapely. Volala sa Fermáta, vydalo ju vydavateľstvo Opus. Skupinu tvorili Fero Griglák, klávesista Tomáš Berka, bubeník Peter Szapu a basový gitarista Anton Jaro. Fero Griglák dodnes s humorom sebe vlastným rád hovorí, že k nahraniu prvej platne sa skupina dostala v rámci testovania vtedajšieho nového štúdia Opusu v Hlohovci. » zobrazit více
Nech je ako je, svojou debutovou platňou sa hudbymilovnej verejnosti suverénne predstavila skupina, ktorá bez zbytočných kompromisov išla za svojou víziou náročnej hudby pre pripraveného poslucháča.
Rok na to sa objavila na pultoch druhá platňa Fermáty, Pieseň z hôľ. Petra Szapu vystriedal Cyril Zelenák, rytmika sa prevzdušnila a zvuk skupiny získal väčšiu farebnosť. Nápad využiť harmonické funkcie obvyklé v slovenskom folklóre sa ukázal byť šťastný. Marián Jaslovský vo svojom článku o Fermáte (Slovenská hudba 2/94) napísal: “Na druhej strane treba oceniť prístup, s akým tvorcovia použili folklorizujúce momenty – nejde o lacné preberanie tém alebo modálne kĺzanie po povrchu, ale o snahu zmysluplne uplatniť motívy, stupnice, postupy a signifikantnú atmosféru v pôvodnej tvorbe“.
Na treťom albume skupiny, nazvanom Huascaran, sa naplno prejavila tendencia k monotematickým celkom. Pôdorys albumu tvorí štvordielna rocková suita, inšpirovaná tragickým osudom československej horolezeckej výpravy v Peru. Platňa vyšla v roku 1977. Skupina sa na nej predstavila v obmenenej zostave. Basy sa ujal Ladislav Lučenič, za bicie zasadol Karol Oláh.
Debata s Ianom Andersonom v Prešove r. 2000
Po Huascarane došlo k ďalšej personálnej výmene. Do skupiny prišiel basový gitarista Fedor Frešo, veterán takých legendárnych skupín ako Soulmen, Prúdy, Collegium Musicum alebo Modrý efekt. „Prebehlo to úplne prozaicky“, komentoval svoj „prestup“ Fedor Frešo v uvedenom článku Mariana Jaslovského. „Odišiel som od Vargu, nemal som čo robiť (...) a vtedy mi ktosi povedal, že Fermáta hľadá basistu (...) a bolo to. V tomto stabilnom obsadení skupina nahrala v rozpätí dvoch rokov tri skvelé albumy: Dunajská legenda (1980), Biela planéta (1980) a Generation (1981). Griglákov priamočiary, spevný skladateľský a inštrumentalistický rukopis, sa na všetkých troch platniach dokonale dopĺňa s Berkovým rafinovaným prístupom, zatiaľ čo Fedor Frešo s Karolom Oláhom v tých časoch tvorili bezkonkurenčný rytmický tandem.
Život je však pohyblivé v pohyblivom, a tak po úspešnom turné odchádza Fedor Frešo, ktorého nahrádza Dalibor Jenis. Skupina vydáva album Ad libitum. Okrem výmeny basového gitaristu Fermáta zaznamenáva ďalšiu zmenu: príchod ďalšieho klávesistu a speváka Juraja Bartoviča, starého kozáka slovenského bigbítu. Ad libitum je totiž prvým albumom Fermáty, kde sa spieva.
Po albume Ad libitum sa skupina Fermáta nadlho odmlčala. Fermáta - teraz už pod názvom Fermata – sa na scéne objavila až v roku 1991. Z predošlých obsadení ostal zakladateľ skupiny Fero Griglák, ktorého doplnili traja hudobníci najmladšej generácie: hráč na klávesové nástroje Martin Hanzel, basový gitarista Márius Bartoň a bubeník Jindřich Plánka. Nový, v poradí ôsmy album, nazvaný Simile (1991), obsahuje opäť rýdzo inštrumentálne skladby, okrem iného aj Spomienku na Amsterdam, ktorá sa stala hitom a dodnes patrí ku koncertnému repertoáru Fermaty. V tomto istom obsadení skupina vydala v roku 1994 album Real Time a potom si opäť na bližšie neurčené obdobie vybrala voľno.
V roku 1996 sa Fermata objavila znovu. Tentoraz sa k Ferovi Griglákovi a Martinovi Hanzelovi z poslednej zostavy opäť pridal Fedor Frešo. Bicie zabezpečovali ako hostia rôzni bubeníci, najčastejšie Igor Skovay. Koncerty boli úspešné, dokonca sa začalo aj s prípravou nového albumu, avšak vedľajšie hudobné aktivity jednotlivých členov skupiny spôsobili, že po roku jej úspešnej existencie opäť nastala dvojročná prestávka, vyplnená okrem iného aj comebackom skupiny Prúdy, na ktorom sa zúčastnili obidvaja hlavní protagonisti, Fero Griglák a Fedor Frešo.
A tak sa Fermata definitívne vrátila na koncertné pódiá aj do štúdií až začiatkom leta 1999. V júni bola premiéra nového koncertného programu a v auguste nasledovalo nahrávacie štúdio. Z posledného obsadenia Prúdov si Fero Griglák a Fedor Frešo „požičali“ vynikajúceho mladého jazzového klávesitu Petra Preložníka a čoraz populárnejšieho bubeníka Martina Valihoru.
V tomto zložení nahrali v poradí desiaty album. Jeho názov X symbolizuje nielen rímsku číslicu desať, ale aj neprebádanú zem, Terra X, resp. Terra Incognita. V roku 2005 Fero vydáva v poradí už 11. album s jednoduchým názvom Next, ktorý akoby symbolizoval, že sa jedna o ďalší, ale vôbec nie posledný album skupiny a že sa ešte máme na čo tešiť. V súčasnosti zažíva Fermata už niekoľký úspešný comeback a vypredané koncerty znamenajú že o skupinu je stále veľký záujem. Za bicie opäť zasadol staronový člen kapely Igor „Teo“ Skovay.
Hudba skupiny Fermáta bola v každej fáze svojej existencie predovšetkým o objavovaní bielych miest na hudobných mapách. Vždy išlo skôr o dobrodružstvo, ako o chladnú kalkuláciu. Bielych miest na mapách ubudlo, dobrodruhovia pomaly vymierajú. Našťastie je tu ešte Fero s Fedorom so svojim dorastom. V dnešnej dobe, keď je hračkou predpovedať marketingové kroky najvychytenejších hviezd slovenského i svetového popu na tri-štyri ťahy dopredu, vám títo pani dokážu poskytnúť istotu neistoty, stabilitu vlastnej vrtkavosti a pevný základ v premenlivosti. Hudba Fermaty bola, je a bude vždy nadčasová. Symbolika Kristových rokov, ktoré Fermata dnes oslavuje, je nie v zmŕtvychvstaní, pretože nikdy mŕtva nebola, ale v akomsi znovuzrodení a načerpaní novej energie. Tešme sa spolu.
